Taliansky majster taktovky vedie Lucernský festivalový orchester pri uvedení Piatej symfónie B dur rakúskeho romantického skladateľa Antona Brucknera... V čase, keď Brucknerova tretia aj štvrtá symfónia čakali na uvedenie a keď konzervatívny viedenský hudobný svet začal útočiť aj na skladateľove sakrálne diela, Bruckner pristúpil ku komponovaniu ďalšej symfónie. Stalo sa tak v roku 1875 a dielo bolo dokončené až o dva roky neskôr. Nebola skomponovaná v pravidelnom poradí častí ako všetky predchádzajúce diela. Najskôr bolo skomponované Adagio, potom Scherzo a Finale a nakoniec len dvadsaťminútová úvodná časť. Možno práve okolnosť, že nikde na obzore nebola možnosť počuť samotné symfonické dielo, spôsobila, že Bruckner sa vo svojom diele naplno oddal vlastným predstavám a úplne ignoroval interpretačné ťažkosti, ktoré jeho symfóniu preplňovali. Taká suverénna bola hudobná predstavivosť, ktorá odhaľuje nové kontrapunktické svety, že sám skladateľ nazval svoju symfóniu "fantastickou"...
